Na chvíľku na Islande

Autor: Martina Bujnakova | 20.6.2012 o 16:06 | (upravené 20.6.2012 o 17:07) Karma článku: 10,85 | Prečítané:  766x

Prázdna trojsedačka v lietadle a na nej pri okne nalepená ja. Aj keď bolo oblačno, takmer žiadny výhľad, nemohla som sa odtiaľ otrhnúť a zmeškať čo i len moment pretože by som si to neskôr stopercentne vyčítala. Totižto, práve som sa nachádzala nad mojou vysívanou krajinou- krajinou ohňa a ľadu- nad Islandom. Dýchať na okno sa koniec koncov vyplatilo a ten moment úžasného výhľadu predsa len prišiel!

skuskaa.jpg

Ako som pristála na medzinárodnom letisku Keflavík, nemohla som si nevšimnúť domácich a ich masívne nakupovanie alkoholu v duty free priestoroch, kde ich to výde podstatne lacnejšie, aj keď stále pomerne draho. Pred letiskovou halou ich čakali rodiny s veľkými autami, do ktorých to všetko naložili. A ako správni vikingovia, si išli tento alkohol zkonzumovať.

Na Island som cestovala v rámci tréningu, ktorý prebiehal v samotnom hlavnom meste tohto niekoľko tisíc kilometrov vziaľeného ostrova- v Reykjavíku, v zálive pary a dymu, ako ho nazvali prví ľudia, ktorí spozorovali stúpajúcu paru z horúcich prameňov zo zálivu kde sa Reykjavík nachádza. Práve vtedy vzniklo meno Reykjavík, no v tej dobe ešte nikto netušil že sa z tejto malej rybárskej dedinky stane najsevernejšie hlavné mesto sveta aj keď iba s takmer 120 000 obyvaťeľmi.

reykjavik.jpg

Na Islande ma prekvapilo veľa vecí. Či už ich genialita rozprávať angličtinou už v útlom veku, ich priezviská, v ktorých sa vždy dozviete meno otca alebo matky príslušnej osoby alebo ich samotný jazyk. Aj keď sa v niektorých situáciách podobá škandinávskym jazykom či angličtine; eng. book(kniha)- isl. bók, väčšinou má logické, vlastné vysvetlenia slov. Napríklad, video myndband pre Islanďanov je doslova obrázková páska a lietadlo flugvél je lietajúci stroj.

Čo sa kuchyne týka, pre mňa, ako milovníka jedla bola islandská kuchyňa viac než skvelá. Mala som možnosť navštíviť azda najslávnejšiu tradičnú reštauráciu Saegreifinn kde mi bola predložená krémova krabia polievka s druhým chodom, ktoré pre mňa znamenalo mäso veľryby na grilovacej ihle. Musím sa priznať, že veľrybie mäso sa veľmi tažko prežúvalo, ale bolo výborne. Takisto, ma neskôr čakalo aj mäso zo žraloka, ktoré práve naopak, bolo veľmi jemné, pripomínajúce želé, no malo úplne odlišný zápach. Moji kamaráti okolo mňa náhle protestovali a otvárali okná keď ho zacítili. Otvorené okná im však nestačili a tak som si ešte musela trikrát ruky umývať.

„Všetci turisti hovoria, že sa chcú vrátiť, ale ja nechápem prečo. Veď my tu skoro žiadne stromy nemáme..a oni že máme krásnu prírodu!“, sťažovala sa mi Islanďanka a ja som si to uvedomila až neskôr keď som sa vybrala do veľmi známeho národného parku Þingvellir, ktorý je súčasťou známej turistikcej cesty Golden Circle. Naozaj tam tých stromov veľa nemali, no napriek tomu to bola nádhera. Posúďťe sami J

 

01.jpg

Ďaľším turistmi preplneným miestom Golden Circle boli úžasné vodopády Gullfoss(= zlaté vodopády), ktoré sa pýšili maximálnou výškou 21m. Pri vodopádoch sme ostali dlhšie a tak sme si overili neplatnosť islandského príslovia- Zdá sa Vám, že je škaredé počasie? Počkajte 10 min. a bude ešte horšie. Slnko nám neustále svietilo a žiadne prehánky sa nekonali (výnimka potvrdzuje pravidlo).

gullfoss.jpg

A nakoniec som sa dočkala toho, na čo som sa najviac tešila. Gejzíry. V oblasti, kde sme boli sa ich nachádzalo hneď niekoľko. Niektoré si len tak pre seba bubľali, iné mierili vyššie. Ale jedno mali spoločné: zo všetkých sa poriadne parilo horúcou vodou približne do 100 stupňov. Človek sa nemusel báť, že by zmeškal famózny gejzír, pretože k očakávanej „explózii“ dochádzalo približne každých 15 minút a taktiež bolo veľkým plusom prenasledovať hlúčiky turistov.

gejziry.jpg

A tak napriek menšiemu počtu poriadnych stromov, turisti majú určite dôvod sa vrátiť naspať. Veď je to krásny ostrov na ktorý sa veľmi rýchlo zvyká, čo som si aj za ten týžden zvyknúť dokázala. Akurát, myslím, že sa mi bude ešte dlho a tažko zvykať na to, že od Islanďanov nikdy nebudem schopná počuť slovíčko prosím. Takisto ako vo švédčine či v nórštine, ako raz povedala moja profesorka švédčiny: “My sa len usmejeme a očakávame, že daná osoba nám spraví po vôli“.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?